Zaplatenie dane

Zaplatenie dane z príjmov fyzickou osobou
V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Daňovník daň zaplatí miestne príslušnému daňovému úradu pričom miestna príslušnosť DÚ sa riadi u fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o správe daní a poplatkov) jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.
V zmysle § 58 zákona o správe daní a poplatkov je možné zaplatiť daň bezhotovostným prevodom z účtu daňového subjektu vedeného v banke na účet daňového úradu, alebo v hotovosti poštovým poukazom na príslušný účet daňového úradu.
Ak daňovník v zdaňovacom období, za ktoré podal daňové priznanie, platil preddavky na daň a tieto boli uhradené v nižšej sume ako je daň uvedená v daňovom priznaní, daňovník je povinný rozdiel vyrovnať v lehote na podanie daňového priznania.
V prípade, že zaplatené preddavky sú vyššie ako daň uvedená v daňovom priznaní, daňový úrad naloží so vzniknutým preplatkom v zmysle § 63 zákona o správe daní a poplatkov. Ak nie je možné preplatok na dani použiť tak, ako je uvedené v § 63 zákona o správe daní a poplatkov, vráti daňový úrad preplatok daňovníkovi na základe žiadosti, ak je väčší ako 3,31€, najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Žiadosť o vrátenie preplatku nepodlieha správnym poplatkom a je súčasťou tlačív daňových priznaní k dani z príjmov fyzických osôb.

Zaplatenie dane z príjmov právnickou osobou
V lehote na podanie daňového priznania, je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Daňovník daň zaplatí miestne príslušnému daňovému úradu pričom miestna príslušnosť DÚ sa riadi u právnickej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o správe daní a poplatkov) jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia.
V zmysle § 58 zákona o správe daní a poplatkov je možné zaplatiť daň bezhotovostným prevodom z účtu daňového subjektu vedeného v banke na účet daňového úradu, alebo v hotovosti poštovým poukazom na príslušný účet daňového úradu.
Ak daňovník v zdaňovacom období, za ktoré podal daňové priznanie, platil preddavky na daň a tieto boli uhradené v nižšej sume ako je daň uvedená v daňovom priznaní, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do výšky dane v lehote na podanie daňového priznania.
V prípade, že zaplatené preddavky sú vyššie ako daň uvedená v daňovom priznaní, daňový úrad naloží so vzniknutým preplatkom v zmysle § 63 zákona o správe daní a poplatkov.
Ak nie je možné preplatok na dani použiť tak, ako je uvedené vyššie, vráti daňový úrad preplatok daňovníkovi na základe žiadosti, ak je väčší ako 3,31€, najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Žiadosť o vrátenie preplatku nepodlieha správnym poplatkom a je súčasťou tlačív daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb.

Platenie preddavkov – preddavky u fyzických osôb Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb, spôsob ich výpočtu a ich splatnosť upravuje ustanovenie § 34 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov) a § 66 zákona o správe daní a poplatkov.

Platenie preddavkov – preddavky u právnických osôb Platenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb, spôsob ich výpočtu a ich splatnosť upravuje ustanovenie § 42 zákona o dani z príjmov a § 66 zákona o správe daní a poplatkov.

Platenie preddavkov a dane z príjmov zo závislej činnosti
Zamestnávateľ vypočítava zdaniteľnú mzdu, ktorá je základňou pre výpočet mesačného preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie znížený o Príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.
Zamestnávateľ vyberie a zrazí preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy pri výplate - cez pokladňu v hotovosti, alebo pri poukázaní zdaniteľnej mzdy zamestnanca - poštovou poukážkou na meno alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnanca k dobru - na účet v peňažnom ústave, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca.

Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

Zamestnancovi, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň zrazí zamestnávateľ dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, alebo daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, alebo pri podaní daňového priznania, ak zamestnancovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.

Zamestnancovi, ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, sa preddavok na daň zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá.

Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu sa preddavok na daň zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty nadol, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 %. Vypočítaný preddavok sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

Zamestnávateľ zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal (podpísal) vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených zamestnancovi v tomto mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.

Zamestnávateľ odvedie zrazené preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak daňový úrad na žiadosť zamestnávateľa neurčí inak.

Zamestnávateľ zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, u ktorého podal (podpísal) vyhlásenie nižšia ako suma daňového bonusu, alebo ak jeho zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), v lehote podľa § 49 ods. 2 miestne príslušný daňový úrad o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom.

Zamestnávateľ, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia (nie predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia), vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

Zamestnávateľ preddavok na daň nevyberie, ak U zamestnanca, ktorý nepodal (nepodpísal) vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Ročné zúčtovanie
Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať priznanie.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše vyhlásenie, ktorého vzor určí ministerstvo.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť podľa zákona o dani z príjmov, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, zamestnávateľ ročné zúčtovanie nevykoná, v tom prípade je zamestnanec povinný podať daňové priznanie.

Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu a daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom.

O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8.

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 3,32 eura zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

naspäť